reklama

Chirurg, tak trochu náš

Už od pondelka som mala v sebe takú vnútornú pohotovosť. Niečo vo mne bilo na poplach. Vždy sa mi to stáva, keď ochorie alebo sa niečo prihodí jednému z mojich detí. A keďže o ľudskom tele čo-to viem, podlieham najskôr vnútornej panike a potom beznádeji. Napadá ma fakt všeličo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vedela som, že to musím po troch dňoch riešiť. Pridružila sa teplota a brucho vie byť zákerné... Naviac dcéra má svoju diagnózu.

Hneď ráno som zavolala lekárke svojej dcéry:

"S bruchom sa nemožno zahrávať. Keď to má takýto priebeh, nech to pozrie môj muž, dnes je v nemocnici".

Chirurgia má kvantum klapiek a ja som vytočila tú správnu. Nebola to náhoda, nič nie je náhoda

"Mám ísť na sálu. Neviem kedy, ale keď sa tam dostanem, vyjdem až poobede. Je v tom riadny zmätok. Ale... privezte ju, ohláste sa dolu na ambulancii," počula som jeho rozhodný hlas v telefónnom slúchadle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O desať minút sme s dcérou stáli pred domnelou ambulanciou. Prišiel rýchlo: "Poďte, tu už ambulancia nie je. Idemu ku kolegovi." rezignovane mávol rukou a viedol nás chodbou nemocničného zmätku.

Potom sa už nad mojou dcérou skláňal profesionál. S kľudným hlbokým hlasom kládol otázky, prehmatával, počúval, kázal zobrať krv, napísal recept, dával rady. Sem-tam na mňa vzhliadol svojimi hnedými očami - s porozumením a záujmom. Už roky si ho vážim a dôverujem mu. Vždy si vie urobiť kolegiálny čas, ale zároveň o ňom viem, že čo robí, robí dobre - s osobným zaujatím, skúsenosťami a precízne - skrátka profesionál.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred odchodom sme si vymenili ešte pár súkromných viet:

" Už ma to tu nebaví. Zažil som socializmus. Stačilo. To, čo sa tu dnes deje, už neviem tolerovať. Asi požiadam o predčasný dôchodok a odídem von za deťmi. Oni sa už nevrátia a ja v tomto zmätku a neustálych zmenách, ktoré vedú len k horšiemu, nechcem pracovať. Už som znechutený a unavený..." hovoril aj svojimi nádhernými sústredenými očami chirurga. Až dnes som si všimla ich krásu a upokojujúcu hĺbku jeho hlasu.

Rozpačito som sa usmiala, zaďakovala a odišla.

Môj momentálny problém som mala nateraz vyriešený. Ale komu pôjdem nabudúce?

Bola som plná vďačnosti, rozpakov a aj beznádejného hnevu. 

Klára Radimáková

Klára Radimáková

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chcela by som byť úsmevom na tvárach ľudí. Môcť sa občas povystierať od ucha k uchu a usadiť sa na perách každému, kto to práve potrebuje. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáceliatické receptyľudia okolo mňazo šuflíkaSúkromnéKnihy, ktoré čítam

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu