reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Klára Radimáková

Klára Radimáková

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chcela by som byť úsmevom na tvárach ľudí. Môcť sa občas povystierať od ucha k uchu a usadiť sa na perách každému, kto to práve potrebuje. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáceliatické receptyľudia okolo mňazo šuflíkaSúkromnéKnihy, ktoré čítam

reklama

ľudia okolo mňa

Ďalší tichý blázon

Klára Radimáková

Ďalší tichý blázon

„Počkaj, ešte sa mrknem na smútočné oznámenia ...“ ťahala som nervóznu dcéru umelkyňu k vitríne so smútočnými oznámeniami.

  • 30. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 261x
  • 0
Tak som tu zas

Klára Radimáková

Tak som tu zas

Stačila malá provokácia, veľký pohár čierneho piva a dlhodobo vysoká hladina adrenalínu. V unavenej hlave sa mi vynoril zo šedých záhybov zážitok nedávno prežitého kratučkého, len trojdňového septembrového pobytu na Štrbskom plese.

  • 21. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 209x
  • 1
Podstata

Klára Radimáková

Podstata

Zaskočila ma nečakaná bolesť. Tú správu mi povedal môj muž v aute, keď sme sa vracali domov. „B. pochovávajú syna“ – oznámil mi s chlapskou strohosťou. Táto správa do mňa padla ťažko a hlboko ako balvan vhodený do nič netušiacej pokojnej vody.

  • 15. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 727x
  • 5
Nevšedné ráno

Klára Radimáková

Nevšedné ráno

Zobrala som si pracovné voľno. To mi nesmie ujsť. Dcéra ide poslednýkrát do školy.

  • 11. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 751x
  • 3
Mojej sestričke

Klára Radimáková

Mojej sestričke

Dnes má moja sestrička narodeniny. A to nie hocijaké. Rovnú polstoročnicu! Ona hovorí, že má len dvakrát dvadsaťpäť. Narodila som sa po nej, tak si na ten deň samozrejme nepamätám.

  • 9. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 010x
  • 0
reklama
Tichý blázon - story pokračuje

Klára Radimáková

Tichý blázon - story pokračuje

Udychčaná som vhupla do autobusu smer dedinka-nededinka. Stihla som ho tak-tak. Autobus sa práve pohýňal. Všetky miesta vpredu už boli obsadené. Len „zadná päťka“ nie. Ktosi tam trónil v strede, úplne sám. Tašky ťažili moje nie najmladšie nohy, tak som sa vydala na pochod úzkou uličkou. Na strednom sedadle ma privítal široký úsmev. Aha! Môj starý známy. Tichý blázon. Ceril na mňa rad spodných zubov vo svojej habsburgovkej sánke. Vyzerali ako riedky, krivý plot. Hlboko vsadené oči sa tiež usmievali, už som si bola istá, že si ma pamätá.

  • 11. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 449x
  • 2
Sny malých chlapcov

Klára Radimáková

Sny malých chlapcov

Sny malých chlapcov väčšie sú než lode, čo brázdia šíre južné moria. Hovoria o nich iba vode. Škoda, že nahlas nehovoria...  Táto básnička sa mi priplietla do mysle pri neutíchajúcom vzlykote synka - Benjamínka z vedľajšej izby, ktorý nie a nie ustať. Vytrvalo ako dáždik padal a klopotal na moje ušné bubienky.

  • 30. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 455x
  • 5
Ach tie zuby!

Klára Radimáková

Ach tie zuby!

V noci ma zobudil šramot. Mrknem okom na synovu posteľ - prázdna. Miesto spláchnutia do ticha noci zašušťala voda z vodovodu a vzápätí malé nôžky ťapkali po dlažbe. Potom bolo počuť prevaľovanie - jeden bok, druhý bok a noc prehĺtala ďalšie a ďalšie minúty. “Čo máš stále?“ - zašepkala som ospalo do tmy. “Problém. Poď so mnou do kúpeľne.“ - hrabal sa ako na povel z postele. “Pozri, tento zub ma bolí.“- ukázal na mliečnu rozvŕtanú stoličku.

  • 12. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 849x
  • 24
Tichý blázon

Klára Radimáková

Tichý blázon

Býva v našej dedine-nededine. Tichý blázon. Vysoký, chudý, s neupravenými, dlhšími vlasmi, ktoré mu padajú do belasých zachmúrených očí, habsburgovskou bradou, vráskavejúcou tvárou. Jedno plece má spustené pod combŕľajúcou taškou a pravidelne šmatle každé ráno na zastávku autobusu a poobede sa zase šuchtá rovnakou cestou domov.

  • 8. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 442x
  • 2
Potom

Klára Radimáková

Potom

„Štyri dni s matkou a jej dovolenkou znamenajú upratovať, upratovať a upratovať!“ – povedala moja dcéra vegetariánka. Celiatička to zmiernila: „Klídek, jeden deň z toho je nedeľa a vtedy sme chránené jej  imunitou!“.

  • 2. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 509x
  • 1
reklama
Plaché šedé oči

Klára Radimáková

Plaché šedé oči

Prišiel presne podľa dohody. Mal plaché šedé oči, chudý, vysoký.

  • 28. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 181x
  • 2
Predstavy

Klára Radimáková

Predstavy

V aute som nahlas uvažovala: „ Čo len môže stará mama chcieť?“ Starou mamou voláme moju svokru a matku môjho muža (čo je logické). S touto vyše osemdesiatročnou starou paňou som sa naučila žiť v  nutnej tolerancii.  Už sa vnútorne netrasiem, keď k nej ideme. Už je mi jedno, že ju znova sklamem. Už je mi jedno aj to, že to všetko trvalo roky rokúce. Dnes neprerába ona mňa a ja tolerujem ju. Stále však má svoje predstavy o nás a našom živote,  my sa im však vymykáme a potkýňame sa tvrdohlavo svojou cestou necestou.

  • 27. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 485x
  • 2
Cítim sa akosi slobodnejšie

Klára Radimáková

Cítim sa akosi slobodnejšie

Prednedávnom som tu písala o jednom okradnutom lyžiarskom kurze. Nakoniec z toho bola úvaha o tom, čo je a čo nie je v živote dôležité. V tejto súvislosti odozneli názory a myšlienky, ktoré mi nedá nespomenúť. Takže. Niekto poznamenal: Nechápem, prečo si žiaci a študenti berú na lyžiarsky výcvik také drahé veci – načo potrebujú mobily, discmany a fotoaparáty, veď tam idú za niečím úplne iným.

  • 19. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 186x
  • 3
Osudy ľudí, ktoré sa ma priamo netýkajú, sa ma vnútorne dotýkajú...

Klára Radimáková

Osudy ľudí, ktoré sa ma priamo netýkajú, sa ma vnútorne dotýkajú...

Začalo to už v práci telefonátom kolegu z Bratislavy, čo všetko mám zistiť k určitým diagnózam. Hoci sa ma osudy  týchto ľudí priamo netýkajú, nemôžem povedať, že sa ma vnútorne nedotýkajú. V aute z práce mi zazvonil mobil a na displeji čítam neznáme číslo. Práve hovorila mužovi, ako mi je ľúto, že som vyhnala našu mladšiu dcéru na lyžiarsky zájazd, keď tam tak veľmi nechcela...

  • 15. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 262x
  • 1
Chirurg, tak trochu náš

Klára Radimáková

Chirurg, tak trochu náš

Už od pondelka som mala v sebe takú vnútornú pohotovosť. Niečo vo mne bilo na poplach. Vždy sa mi to stáva, keď ochorie alebo sa niečo prihodí jednému z mojich detí. A keďže o ľudskom tele čo-to viem, podlieham najskôr vnútornej panike a potom beznádeji. Napadá ma fakt všeličo.

  • 7. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 393x
  • 2
reklama
Bacardi a piatkový večer.

Klára Radimáková

Bacardi a piatkový večer.

Keď v piatok odpoludnia odložím v predsieni tašku, napchám potraviny na uvolnené – vyjedené police chladničky a špajzy, stiahnem zo seba šaty, ktoré čo i len trocha voňajú pracovným prostredím, začína sa pre mňa sladký víkendový čas. Väčšinou naňho čakám už od pondelka…

  • 5. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 357x
  • 1
Sneh sa sypal, až sa smial

Klára Radimáková

Sneh sa sypal, až sa smial

To som nevymyslela, ale kdesi prečítala a vždy, keď začne snežiť, tak ma to napadne. Tak táto cesta bola dlhá, predlhá. Dlhá cesta odhodlávania sa začať znova písať. Vždy to chcel niekto iný. Potom nebol čas a potom, už ani neviem čo. Dnes to chcem konečne ja. A hneď takto verejne. Prečo nie? Vychádzam zo svojej hlavy, uvolňujem pretlak myšlienok, slov.

  • 29. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 703x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu