Zodpovednosť

 V poslednom čase som si prečítala niekoľko srdcervúcich článkov o bytostnej túžbe počať a mať vlastné dieťa. Na tom nie je nič dojímavé, ani neobvyklé. Sú to prirodzené ľudské túžby. Čo však prirodzené nie je, je neprirodzeným spôsobom zabraňovať počatiu dieťaťa, keď sa mi to nehodí.
 Na pár besedách, ktoré som mala s mladými ľuďmi som zažila priam živelné skandovanie - povedzte teda, ako to máme robiť, aby sme sa nedostali do neprijateľnej situácie? Sme mladí a chceme sex! Je predsa prirodzené, že ho chceme! Je to prirodzená potreba nášho organizmu! A potreby sú tu na to, aby sme ich uspokojovali! Pochopila som, že ich môžem zaujať len vtedy, keď budem veriť v svoju pravdu, keď doložím hodnoty, ktoré uznávam svojim životom a zážitkami z neho. Kupodivu tieto debaty mali úspech. Zažila som tie túžby, nikdy však nebol prioritou momentálny okamih. Prioritou bolo nenaplnené chvenie, sny a milióny aktivít, ktoré mladosť poskytuje. Možno som si vyslúžila u niektorých záujemcov obdiv, niektorí dodnes spomínajú s nostalgiou na tie prchavé okamihy túžby a snov. V každom prípade si ma tí potenciálni záujmci vždy vážili a to je dosť.
 Pokiaľ si človek zoberie za jedenáste prikázanie „zodpovednosť“, raz zistí, že sa tam vmestí zvyšných desať a on sa stáva slobodným.
  Väčšina neplodností v dospelosti (samozrejme nie všetky) je spôsobená veľmi včasným a dlhodobým užívaním   hormonálnej antikoncepcie a spôsobom života. Keď niečo robím neprirodzene -  napr. bojujem zubami-nechtami za svoju momentálnu neplodnosť, ako môžem raz chcieť byť prirodzene plodná? Život nie je len o chcení. Teraz škola, cestovanie, kariéra, peniaze, sex bez následkov a ešte viac peňazí a hups! je na rade túžba po dieťati, lebo „dozrel“ čas.
 Život sa riadi určitými zákonitosťami. A denne mi dokazuje v najjemnejších odtieňoch a detialoch, že neprirodzené plodí neprirodzené a prirodzené je zároveň aj zodpovedné a slobodné. Život je aj o vedomí, nevedomí a bezvedomí. Tam to nie je prístupné našim zmyslom.   Nebudem s vami diskutovať. Nech sa mi na hlavu zosype hŕba výčitiek mladých ľudí. Máte na to právo. Už som to zažila. Rozhodnúť sa človek môže pre čokoľvek na svete, dobrovoľne a slobodne, ale potom musí niesť dôsledky svojho rozhodnutia a konania. Bez fňukania a srdcelomných emócií a strastiplnom opise svojej neľahkej cesty.