A pritom sa vôbec nič nezmenilo od 19. storočia, kedy fanaticky tvrdohlavý lekár Ignác Semmelweis zistil, že smrť matiek po pôrode spôsobujú nebezpečné mikróby, ktoré lekári prenášali na rukách z pitevní alebo priamo od pacientov s vredmi, nádormi či infekčnými chorobami a do tela rodičiek siahali bez akejkoľvek dezinfekcie. Semmelweis nazýval otravu krvi rodičiek, spôsobenú nedostatočnou hygienou a neznalosťou dezinfekcie, horúčkou šestonedieľok alebo živočíšnou hnilobou. Európski lekári však vzali na vedomie úžasný Semmelweisov objav až po rokoch, keď uverejnil dielo, ktorému dal na tie časy odvážny až bulvárny názov Vraždenie musí prestať!
Kto má dnes odvahu povedať, že vraždenie pokračuje… Nikto. Veď čo nám hrozí pri obrovskej ponuke širokospektrálnych antibiotík, dezinfekčných látok a vyspelej sterilizačnej technike? Nuž, to isté ako pred 100, 200, 300,…1000 rokmi. Dokonca sme si svojou neuváženosťou skomplikovali život priónmi, biofilmami, strieľame hneď v detstve z kanóna antibiotikami ťažkého kalibra, ale hlavne naďalej si neumývame ruky v ambulanciách a vyšetrovniach, nedostatočne izolujeme infekčných pacientov, podceňujeme správne riedenie dezinfekčných roztokov, šetríme peniaze tam, kde by perspektívne mohli byť ušetrené…
Prevencia, ktorej okamžitý efekt nevidieť teraz a tu a okamžite, je zvlášť v dnešnej dobe nemoderná. Aj keď sa o nej zoširoka, ale vzápätí pekne do stratena rozpráva. Je však prepotrebná. Hlavne tam, kde ide o zdravie a o život. O ich cene niet pochýb. A práve túto problematiku kniha prináša širokej zdravotníckej obci. Ako, čo a prečo. Majka, dnes si pred všetkými stála ako autorka s pohárom v ruke a zrazu si nevedela, čo knihe pri jej krste popriať. Len si skromne poznamenala: „Prajem jej, aby pomohla, kde má pomôcť.“ To je ušľachtilé poslanie.