Keďže sa mi zapáčila myšlienka Nedeľnej chvíľky poézie venovanej majstrovi Rúfusovi, povedala som si, že prispejem. Napísať báseň na objednávku je ťažké. Báseň musí sama vytrysknúť človeku z duše. Tak som otvorila zaprášený kufor a vybrala som veršíky mojej mladosti a jednu básničku venujem dnes Majstre Vám. pokračovanie článku
"Mňa od tých kysnutých jedál páli záha" - vyhlásila moja dcéra celiatička. To bol ďalší "úder", ktorý ale opäť spôsobil zmobilizovanie mojej vynaliezavosti. Vďaka životu v rodine, v ktorej žijem, som sa naučila improvizovať. Je to vlastne dobrodružný život. A ako to súvisí s pizzou? pokračovanie článku
Synko Benjamínko dostal pri narodení do vena dve vcelku mimoriadne okolnosti. Narodil sa v deň zimného slnovratu a naviac v nedeľu takmer napoludnie. Dnes dovŕšil jedenásty rôčik pobehovania a poskakovania po svete a keďže jeho tohtoročné narodeniny pripadli na nedeľu, oslava sa nezaobišla
bez torty. A keďže máme v tíme bezlepkáčku, tak torta musela byť jedlá aj pre ňu. pokračovanie článku
Nezávisle na počasí, na svetovej kríze, či zmene bankoviek v našich peňaženkách sú Vianoce zase tu. Okrem všetkých tých nádherných okamihov, ktoré prinášajú, sú tu aj s typickými sladkými koláčikmi, ktoré rozvoniavajú už aj v našom dome. Do mnohých receptíkov všetkých dobrôtok pre lepkáčov sú potrebné len žĺtky a tak sa mi nakopili v chladničke opustené bielky. A keďže bielok je ideálne lepidlo v bezlepkových koláčikoch, tak som sa pustila do ich likvidácie. pokračovanie článku
V našej rodine "fičia" sladké raňajky. Vianočky, bábovky, na rôzne spôsoby, ale jedničkou sa stali jednoduché škoricové rožky. Neustálym vylepšovaním som sa dopracovala k vysoko jedlej kvalite - kedy rožky upečené večer, len v malom počte prežívajú do rána k raňajkám... "Aj dcéra vysokoškoláčka-bezlepkáčka má právo na naše večerné obžerstvo" - povedala som si v duchu, vychutnávajúc si lačný pohľad na ňu po troch týždňoch mimo domova... pokračovanie článku
Oblátkový čas v našej rodine sa skončil. Forma na pečenie je vyčistená, vrátená majiteľovi. Na stole v obývačke sa vŕšia mikroténové sáčky naplnené krehučkým obsahom. Škoricou voňajúcimi oválmi a trubičkami, slanými bryndzovými a syrovými toliarmi. Vôňa zrejme čupí niekde v kútiku, nedá sa len tak ľahko vetraním vyhnať. Chce byť súčasťou adventného času plného tichej radosti... pokračovanie článku
Každoročne v čase adventu sa naše obydlie zaplní sladkou vôňou oblátok. Požičiam si oblátkovú formu na pečenie (už roky sa ju chystám kúpiť...), namiešam cestá sladké aj slané a celé hodiny vystavujem svoju starnúcu pleť blahodarnej voňavej pare syčiacej z oblátkovej formy. A vždy pri tom omladnem. pokračovanie článku
Asi najhoršia predstava pre celiatika, takého objavivšieho sa vo veku nad 15 rokov, je predstava, nemôcť si dopriať vôní a chutí, ktoré napĺňajú svet fast-food-ov a šíria sa zo stánkov rýchleho nezdravého občerstvenia. Každá z vôní je totiž zhmotnená do pirôžkov plnených na sladko i na slano, croisantov, fornetov, palaciniek (obľúbeného jedla Parížanov) a starých známych langošov ... Teplučkých rýchlych jedál, ktorými hreší mladosť. pokračovanie článku
Toho roku sa aj nám v záhradke urodilo obrovské množstvo jabĺk. Zúfalo som premýšľala, či by sa nejako nedali napchať aj do kuracieho vývaru, alebo urobiť z nich hranolky... Netešte sa, to sa fakt nedá (teda ja to neviem). Ale pri tomto recepte na jablkový koláč mám pripísané výborný!!! aj s tými tromi výkričníkmi. pokračovanie článku
A oslavu mladosti v odovzdávaní zelených stužiek má za sebou už aj druhá dcéra, ktorú v častuškách (básničky vystihujúce najpodstatnejšie črty toho-ktorého maturanta) označili prívlastkom nekonformná. Poprosila ma, aby som príhovor za rodičov, ktorým ma maturanti poctili, zavesila na blog. Tak plním jej prosbu, ak by si to chcel náhodou niekto prečítať. pokračovanie článku
„Počkaj, ešte sa mrknem na smútočné oznámenia ...“ ťahala som nervóznu dcéru umelkyňu k vitríne so smútočnými oznámeniami. pokračovanie článku
Stačila malá provokácia, veľký pohár čierneho piva a dlhodobo vysoká hladina adrenalínu.
V unavenej hlave sa mi vynoril zo šedých záhybov zážitok nedávno prežitého kratučkého, len trojdňového septembrového pobytu na Štrbskom plese. pokračovanie článku
Zaskočila ma
nečakaná bolesť. Tú správu mi povedal môj muž v aute, keď sme sa vracali domov.
„B. pochovávajú syna“ – oznámil mi s chlapskou strohosťou.
Táto správa do
mňa padla ťažko a hlboko ako balvan vhodený do nič netušiacej
pokojnej vody. pokračovanie článku
Konečne sa moja odmaturovaná dcéra zobudila - ani nie ráno, ani nie tak, ako na to dlho čakám, ale zobudila sa do svojho bezlepkového sveta a začala konať. pokračovanie článku
Sála hotela Slovakia sa zapĺňala prichádzajúcimi zástupcami firiem, centrálnych sterilizácií, operačných sál, epidemiológmi, aj praktickými lekármi. Krstila sa kniha s naprosto nezáživným názvom: Dezinfekcia a sterilizácia teória a prax - II. Túto problematiku vidím ako nedocenenú, podceňovanú, obchádzanú, ignorovanú a verte mi, viem, čo hovorím. pokračovanie článku
Zobrala som si pracovné voľno. To mi nesmie ujsť. Dcéra ide poslednýkrát do školy. pokračovanie článku
Dnes má moja sestrička narodeniny. A to nie hocijaké. Rovnú polstoročnicu! Ona hovorí, že má len dvakrát dvadsaťpäť. Narodila som sa po nej, tak si na ten deň samozrejme nepamätám. pokračovanie článku
Tie niekdajšie si pamätám ako slnečné dni s kvitnúcimi sakurami a orgovánom, tmavou plisovanou sukňou, bielymi podkolienkami a pionierskou šatkou okolo krku. Vzrušenie podupkávajúce v rezkej hudbe, ktorá sa rozliehala mestom z ampliónov a zvolávala ľudí do prvomájového sprievodu. Vždy som mala iné mávatko – kvety na paličke, rozkvitnuté halúzky, červené zástavky s "kosáčikmi" alebo strapce bielo-modro-červených papierikov na paličke. Kráčali sme dôležito v sprievode - vysmiate malé decká a bolo nám šum a fuk komu a čomu mávame. Spájalo nás detstvo a radosť z každého dňa. pokračovanie článku
Tomuto originálnemu receptu pre dcéru celiatičku a následne pre celučkú rodinu, ktorý nie je z mojej dielne, predchádzala pre mňa dosť zahanbujúca príhoda. pokračovanie článku
Udychčaná som vhupla do autobusu smer dedinka-nededinka. Stihla som ho tak-tak. Autobus sa práve pohýňal. Všetky miesta vpredu už boli obsadené. Len „zadná päťka“ nie. Ktosi tam trónil v strede, úplne sám. Tašky ťažili moje nie najmladšie nohy, tak som sa vydala na pochod úzkou uličkou. Na strednom sedadle ma privítal široký úsmev. Aha! Môj starý známy. Tichý blázon. Ceril na mňa rad spodných zubov vo svojej habsburgovkej sánke. Vyzerali ako riedky, krivý plot. Hlboko vsadené oči sa tiež usmievali, už som si bola istá, že si ma pamätá. pokračovanie článku
Sny malých chlapcov väčšie sú než lode,
čo brázdia šíre južné moria.
Hovoria o nich iba vode.
Škoda, že nahlas nehovoria...
Táto básnička sa mi priplietla do mysle pri neutíchajúcom vzlykote
synka - Benjamínka z vedľajšej izby, ktorý nie a nie ustať. Vytrvalo
ako dáždik padal a klopotal na moje ušné bubienky. pokračovanie článku
Všetko začalo vyhlásením, že sa budú konať ľudové misie. Hoci patrím medzi skôr narodených ľudí, nikdy som ako „socialistické dieťa“ niečo takéto nezažila. Moja zvedavosť ma vytrhla z vlažnosti života bežného kresťana a ja som celý týždeň poctivo chodila okrem rehabilitácie chrbtice v špitáli na rehabilitáciu svojej duše do kostola vo vedľajšej farnosti. pokračovanie článku
V noci ma zobudil šramot. Mrknem okom na
synovu posteľ - prázdna. Miesto spláchnutia do ticha noci zašušťala voda
z vodovodu a vzápätí malé nôžky ťapkali po dlažbe. Potom bolo počuť
prevaľovanie - jeden bok, druhý bok a noc prehĺtala ďalšie a ďalšie
minúty.
“Čo máš stále?“ - zašepkala som ospalo do tmy.
“Problém. Poď so mnou do kúpeľne.“ - hrabal sa ako na povel z postele.
“Pozri, tento zub ma bolí.“- ukázal na mliečnu rozvŕtanú stoličku. pokračovanie článku
Býva v našej dedine-nededine. Tichý blázon. Vysoký, chudý, s neupravenými, dlhšími vlasmi, ktoré mu padajú do belasých zachmúrených očí, habsburgovskou bradou, vráskavejúcou tvárou. Jedno plece má spustené pod combŕľajúcou taškou a pravidelne šmatle každé ráno na zastávku autobusu a poobede sa zase šuchtá rovnakou cestou domov. pokračovanie článku
Vhupla som zmoknutá do pár dní otvoreného obchodu s celiatickými výrobkami - aj tými racio a bio a rôznym iným spôsobom zdravými. Vzala som si milý prútený košík vystlaný farebnou látkou a hlavou mi preletela spomienka na podobné košíky z podobného obchodíka v Modre, ktorý ma v lete naozaj nadchol. Muž ma čakal v aute a tak som letela pohľadom po regáloch a hľadala "svoj" tovar. V košíku sa hneď ocitla cícerová múka, pohanková múka, ryžová múka, amarantové guličky a nejaké nevyskúšané drobné sladkosti. Na jedno ucho som počúvala rozhovor predavačky a mladej mamičky - hlavným problémom bol chlieb - objednávaný aj pečený. A keď že už tretí týždeň dcéra prosíka o upečenie toho istého chlebíka, asi jej chutí, tvrdí, že je vysoko jedlý, tak ho dávam na podnos a ponúkam ho aj vám. pokračovanie článku
„Štyri dni s matkou a jej dovolenkou znamenajú upratovať, upratovať a upratovať!“ – povedala moja dcéra vegetariánka. Celiatička to zmiernila: „Klídek, jeden deň z toho je nedeľa a vtedy sme chránené jej imunitou!“. pokračovanie článku
Nerada s niekým polemizujem. Každý má právo na svoj názor. Aj na svoje pocity. Nerada sa púšťam do konfrontácií. Napriek tomu som sa rozhodla vyjadriť svoj názor. pokračovanie článku
Prišiel presne podľa dohody. Mal plaché šedé oči, chudý, vysoký. pokračovanie článku
V aute som nahlas uvažovala: „ Čo len môže stará mama chcieť?“ Starou mamou voláme moju svokru a matku môjho muža (čo je logické). S touto vyše osemdesiatročnou starou paňou som sa naučila žiť
v nutnej tolerancii. Už sa vnútorne netrasiem, keď k nej ideme. Už je mi jedno, že ju znova sklamem. Už je mi jedno aj to, že to všetko trvalo roky rokúce. Dnes neprerába ona mňa a ja tolerujem ju. Stále však má svoje predstavy o nás a našom živote, my sa im však vymykáme a potkýňame sa tvrdohlavo svojou cestou necestou. pokračovanie článku
Útla knižka s veľkým obsahom. V dodatku čítam: William Saroyan – syn arménskych emigrantov v Amerike - napísal vo svojej autobiografii: „Chcel som, aby človek bol veľmi krásny. Chcel som, aby jeho život – každá minúta i každý rok od chvíle narodenia až do samej smrti – bol ľahký, veselý, pôvabný i rozumný. Veril som, že sa to uskutoční.“ pokračovanie článku
Prednedávnom som
tu písala o jednom okradnutom lyžiarskom kurze. Nakoniec z toho bola
úvaha o tom, čo je a čo nie je v živote dôležité.
V tejto súvislosti odozneli názory
a myšlienky, ktoré mi nedá nespomenúť.
Takže. Niekto
poznamenal: Nechápem, prečo si žiaci a študenti berú na lyžiarsky výcvik
také drahé veci – načo potrebujú mobily, discmany a fotoaparáty, veď tam
idú za niečím úplne iným. pokračovanie článku
Ten názov som zvolila preto, lebo zákusok mal svoju premiéru na skautskom plese. Predtým prišli dcéry s tým, že bude skautský ples a skautské plesy sú typické okrem iného aj tým, že si občerstvenie skauti prichystajú sami. No a tento rok si vymysleli, že bude súťaž "o najlepší koláč našich mám". Dobrá finta na nás matky... pokračovanie článku
Chcela by som byť úsmevom na tvárach ľudí. Môcť sa občas povystierať od ucha k uchu a usadiť sa na perách každému, kto to práve potrebuje.
klarami6gmail.com
